K testu prvej sovietskej atómovej bomby došlo v roku 1949. Tou dobou tiež vystúpil vtedajší šéf ministerstva vnútra, obávaný Lavrentij Berija, s požiadavkou organizovať expedíciu do oblasti Podkamennej Tunguzky, kam v roku 1908 dopadol tzv tunguzský meteorit. Pochopiteľne, samotný meteorit Beriju nezaujímal. Lenže niektoré zdroje uvádzali, že nad tajgou možno došlo k jadrovému výbuchu – a práve to Beriju zaujalo.

  • Facebook
  • Google+
  • Pinterest
  • Gmail
  • VKontakte
  • LinkedIn

„Ako je známe, v roku 1908 došlo nad sibírskou tajgou k výbuchu ohromnej sily,“ uviedol na tajnom zasadnutí Berija. „Vašou úlohou bude zistiť parametre tohto výbuchu a jeho fyzikálnu podstatu. Vedcov do toho zaťahovať nebudeme. Potrebujeme ale schopných balistikov a odborníkov, ktorí majú čo do činenia s atómovými pokusmi. Opakujem: zaujíma nás čisto aplikovaná podstata tohto javu. “
Skúmala sa tiež intenzita seizmických vĺn. Obzvlášť zaujímavé boli záznamy Irkutského geofyzikálneho observatória, ktoré zaznamenali intenzívne narušenie zemského magnetického poľa niekoľko minút po udalosti v Tunguzce.

Ešte pred usporiadaním samotnej expedície si Berija nechal zistiť všetky dostupné informácie o geofyzikálnych efektoch, ktoré výbuch nad sibírskou tajgou sprevádzali. Bol preto podrobne skúmaný záznam dát, ktoré zaznamenali prístroje 30. júna 1908 na ruských a nemeckých meteorologických staniciach. Zistilo sa tak, že rázová vlna, vyvolaná výbuchom, obišla Zem niekoľkokrát. Skúmala sa tiež intenzita seizmických vĺn. Obzvlášť zaujímavé boli záznamy Irkutského geofyzikálneho observatória, ktoré zaznamenali intenzívne narušenie zemského magnetického poľa niekoľko minút po udalosti v Tunguzce. Tieto účinky sú spôsobené silným nárastom ionizácie v epicentre a zodpovedajú mohutnému jadrovému výbuchu v atmosfére.

K výbuchu došlo vo veľkej výške

Skôr než sa na miesto vydala vojenská expedícia, bol vykonaný letecký prieskum oblasti predpokladaného vplyvu. Každý z členov tímu dostal aj záznamy, ktoré tu v 20. rokoch zaobstaral Leonid Kulik. Berijova expedícia, ktorá sa vydávala za geológov, sa do oblasti vypravila v lete roku 1949. Vojenský tím zistil, že skazu lesa v oblasti vyvolala rázová vlna, teda vnútorná energia Tunguzského objektu, nie balistická vlna rýchlo letiaceho telesa, ktoré sa pohybovalo vo výške 10 až 20 km nad zemou rýchlosťou 1 až 2 km / s Na stromoch boli viditeľné známky slabého ožiarenia. To znamená, že k výbuchu došlo skutočne vo veľkej výške a vzhľadom k jeho mohutnosti sa zvažoval jeho jadrový pôvod. Ten ale vylučoval fakt, že rádioaktivita v oblasti bola oproti normálu vyššia len nepatrne. Klasický atómový výbuch by oblasť kontaminoval na desiatky či stovky rokov. Vzhľadom k „čistote“ explózie, sa začalo hovoriť o jej termojadrovom pôvode.

  • Facebook
  • Google+
  • Pinterest
  • Gmail
  • VKontakte
  • LinkedIn

Pochopiteľne, samotný meteorit Berija nezaujímal. Lenže niektoré zdroje uvádzali, že nad tajgou možno došlo k jadrovému výbuchu – a práve to Berija zaujalo.

Výsledky Berijovej expedície neboli nikdy oficiálne publikované. Jej členovia, zodpovední za jednotlivé výskumné ciele (balistika, rádioaktivita, svetelné javy), mali každý spísať svoju tajnú správu v jedinom exemplári a odovzdať ju priamo Berijovi. Jeden z nich, Sergej Potapov, neskôr rozprával, že ho zavreli v miestnosti s písacím strojom a kopou očíslovaných papierov. Problém bol ale v tom, že Potapov nevedel písať na stroji, a tak tu sedel celý deň, „ďatloval“ jedným prstom a bál sa urobiť chybičku. Jeho správa bola preto veľmi krátka. S výsledkami svojich kolegov nebol nikdy oboznámený, nedostali sa ani do Akadémie vied. Všetky správy zmizli bez stopy v archívoch Berijovho úradu.

Komentáre

komentare

Pin It on Pinterest

Share This

Share this post with your friends!