Vedci na Sibíri objavili zachovalé telá mamutov, chcú ich klonovať

MOSKVA - Ruskí experti našli na severovýchode Sibíri časti tiel mamutov, ktoré by mohli obsahovať živé bunky vhodné na klonovanie.
V rozhovore pre spravodajský server Vzgljad.ru to vyhlásil šéf medzinárodného vedeckého tímu Semjon Grigorjev. Expedícia Jana-2012 operovala v najsevernejšej časti Jakutska a okrem ruských vedcov sa jej zúčastnili odborníci z Južnej Kórey, USA a Švédska.

Vo večne zamrznutej pôde v hĺbke asi 100 metrov pod povrchom expedície našla mäkké časti mamutích pozostatkov, srsť a kostnú dreň, čo je podľa Grigorjeva mimoriadne cenný výskumný materiál. Kórejskí účastníci expedície sa špeciálne zameriavajú na vyhľadanie živých buniek, pomocou ktorých by mohli zvieratá vyhynuté pred 10 000 rokmi klonovať.

Už dnes je podľa vedcov zrejmé, že nálezy zo severného Jakutska obsahujú živé bunkové jadra. Podľa dostupných informácií je vedúcim kórejskej časti expedície kontroverzný vedec Hwang U-sok, ktorý v minulosti pri svojej vedeckej práci podvádzal.

Klonovanie mamuta

V roku 2005 sa ukázalo, že jeho tvrdenia o úspešnom naklonovaní ľudských kmeňových buniek bolo podvodné. Kvôli podvodu bol Hwang vylúčený z univerzity a v roku 2006 začalo súdne konanie, v ktorom bol obžalovaný z podvodu a sprenevery dotácií. Do väzenia nakoniec nešiel.

Úspechy Hwangovho tímu pri klonovaní zvierat však nezávislí experti potvrdzujú - Hwang sa v roku 2005 stal prvým vedcom, ktorému sa podarilo naklonovať psa.

Či sa to podarí aj v prípade mamutov a či obsahujú nájdené tkanivá životaschopné bunky, ukáže podľa Grigorjeva až ďalší výskum. Výsledky majú byť k dispozícii najskôr koncom tohto roka. Bunkové jadra ale kórejskí vedci objavili už na mieste nálezu s pomocou špeciálnych mikroskopov.

Zmrznuté tela mŕtvych mamutov našli vedci na Sibíri už neraz. Tentoraz bude ale vraj urobený prvý seriózny pokus "vyťažiť" z nálezu živej bunky vhodnej na klonovanie, uvádza Vzgljad. Skoršie výskumy sa obmedzovali na zistenie genetického kódu, určenie veku zvierat a analýzy ich DNA.

Ak sa podľa kórejských expertov nájde čo i len jediná živá bunka, sú ostatné procesy vecou techniky. Ak živá bunka nájdená nebude, uspokoja sa podľa Grigorjeva experti aj so zachovalým bunkovým jadrom. "Aj v ňom by mohla zostať zachovaná celá genetická informácia," povedal ruský vedec.

Komentáre

komentare

Pridaj komentár