Ľudský mozog sa dokáže naučiť nové veci, aj keď spí. Spojíme príjemné s užitočným? Kde sú hranice našich možností?

Prázdniny skončili, školský rok začína. Ráno už zase řinčia v detských izbách

  • Facebook
  • Google+
  • Pinterest
  • Gmail
  • VKontakte
  • LinkedIn
budíky. Brutálne prekričia sladký spánok, aby mohla driemot a snívanie vystriedať neúprosná rutina: rozlepiť oči, vyčistiť chrup a pyžamo zameniť za občiansky odev. Raňajky do žalúdka, desiatu do tašky, tašku na chrbát a tradááá do školy. A pritom by sa chcelo toľko spať … Lenže vzdelanie čaká a škola volá.

Všetkým, ktorí snívajú o výučbe v náručí Morfea, svitá nádej vďaka izraelským vedcom pod vedením Naomi Sobel z Weizmannovho inštitútu. Štúdia publikovaná v špičkovom vedeckom časopise Nature Neuroscience dokazuje, že učenie v spánku funguje. Pochrupující Sobelovi dobrovoľníci sa zatiaľ nenaučili riešenie integrálov metódou per partes či vyčíslenia rovníc oxidačno-redukčných chemických reakcií. Zvládli jednoduché tóny, vône a pachy. Môže sa to zdať málo, ale niekde sa začať musí.

Snahy o výučbu spáčov hovoreným slovom narážajú na veľký problém. Keď vám niekto celú noc brblá pri posteli, je celkom pravdepodobné, že sa nakoniec zobudíte. A v tej chvíli už nejde o výučbu v spánku ale o tradičný spôsob výučby žiaka bdelého či polobdělého. U spiaceho žiaka je tiež veľmi ťažké skontrolovať, či výklad naozaj vníma.

Naomi Sobel najprv pustil spiacim účastníkom svojich pokusov určitý zvuk a následne ich nechal čuchať rôzne vône či pachy. U dobrovoľníkov sa čoskoro vytvorili reflexy. Aj v spánku reagovali na tón rovnako ako na čuchový vnem. Keď očakávali vôňu, dýchali zhlboka, aby si ju užili. Keď im iný tón avizoval zápach, dýchali čo najplytšie, aby ušetrili čuchovej sliznici utrpenie. Ani tóny ani pachy či vône dobrovoľníkov neprebudili. Naopak, po pričuchnutí k niektorým vôňam upadli dobrovoľníci do ešte hlbšieho spánku.

Vytvorenie reflexu je fajn, ale pre učenie je dôležité si pamätať novú informáciu dlhodobo. V horšom prípade aspoň do najbližšej písomky, v tom lepšom prípade na zvyšok života. Nakoľko sa v spánku získaná informácia ukladá do pamäte, overil Sobel na dobrovoľníkoch druhý deň. To už boli účastníci pokusov plne bdelí. Keď sa ich vedci pýtali, nikto si výučbu v spánku nepamätal a nebol si vedomý, že by sa niečo naučil. Keď ale vedci prehrali dobrovoľníkom tóny z nočnej lekcie bez sprievodných vôní a pachov, preukázali reakcie dychu, že sa naučené informácie pevne usadili v pamäti. Dobrovoľníci prehĺbili dych po zaznení tónu, ktorý v noci predchádzal vôňam, a zadržali dych, keď počuli tóny, ktoré v noci predzaznamenávali zápach.

Nie je spánok ako spánok. Vo fáze označovanej ako REM pohybujeme pod viečkami rýchlo očami a zdajú sa nám sny. Vo fáze non-REM sme o poznanie pokojnejší a sny sa nám nezdajú. Obe fázy sa počas spánku striedajú. Reakcia na tóny predznamenávajúce vôňu alebo pach boli jasne výraznejšie počas REM spánku. Do druhého dňa si však dobrovoľníci pamätali spojenie tónov s vôňou či pachom, len keď „výučba“ prebehla v pokojovej non-REM fáze. Podľa Sobel a jeho spolupracovníkov nie je taký výsledok veľkým prekvapením. V REM spánku sú naše zmysly i mozog otvorenejšie vnemom z okolia. Preto môže byť reakcia na tóny, vône aj pachy silnejšia. To, čo sa nám preháňa hlavou v REM spánku, ale v drvivej väčšine prípadov zabudneme. Z hlavy sa nám tak napríklad vyfajčí väčšina snov, ktoré sa nám v noci počas REM spánku zdali. V kľudovej non-REM fáze si náš mozog triedi informácie, ktoré získal počas dňa. Keď mu v tejto dobe prihodíme ďalšie informácie zo spánkovej výučby, naloží s ňou ako vie – spracuje ju a pošle do dlhodobej pamäte.

Výučbu vôní a pachov asi ocení málokto. Snáď len znalci parfumov alebo ochutnávači vín. Od zapamätania vôní ruží či pachu skazených vajec vedie napr k osvojeniu Wegenerova teória kontinentálneho driftu v spánku ešte dlhá a tŕnistá cesta. Aj preto Naomi Sobel a jeho tím pokračujú vo výskume. Zaujíma ich, čo všetko sa môžeme v spánku naučiť a na čo už spiaci mozog nestačí. Než to vedci zistia, nezostáva školákom iné, než sa za vzdelaním každé ráno presunúť z postele do školy. Ak vezmeme však do úvahy, koľko času študenti v triedach a prednáškových posluchárňach počas výučby predriemu a zároveň pripustíme, že nakoniec väčšina z nich daný predmet absolvuje, potom v nás musí zákonite vyklíčiť podozrenie, že výučba v spánku je predovšetkým u vyučujúcich typu “ uspávací hadov „už dávno štandardným postupom. Len vedci to ešte netušia …

Komentáre

komentare

Pin It on Pinterest

Share This

Share this post with your friends!