Robot Curiosity našiel na Marse stopy po vode

LOS ANGELES / MARS - Americké vozítko Curiosity našlo po siedmich týždňoch na povrchu Marsu kamienky. Vedci ich považujú za dôkaz, že na tejto planéte kedysi mohla byť tečúca voda a teda podmienky vhodné pre vznik života. Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) vo štvrtok zverejnil fotografie znázorňujúce horniny tvorené pieskom a ohladenými kamienkami, ktoré vraj svoj tvar získali zrejme práve vďaka vodnej erózii.

Vozítko Curiosity na ceste kráterom Gale nedávno vyfotografovalo horninu a zábery medzi odborníkmi vzbudili nadšenie. Okamžite totiž došli k záveru, že zlepenec piesku a rôznych veľkých okruhliakov zrejme kedysi vytvorila voda.

Na Marse bola zrejme voda
"Vedecký tím sa zhodol na tom, že je unášal silný prúd vody," povedala novinárom Rebecca Williamsová. Jej kolega z tímu John Grotzinger potom pripustil, že odborníci sú z odhalenia "skutočne nadšení".

Na ďalekosiahle závery o možnej existencii života je zatiaľ príliš skoro, vedci ale pripúšťajú, že vďaka nálezu stôp vody je hypotéza o "živom Marse" zase o niečo pravdepodobnejšia. "Otázka obývateľnosti ide ďaleko za toto prosté zistenie (známok) vody na Marse," zdôraznil Grotzinger. "Každopádne je ale voda miestom, kde sa mikroorganizmy mohli vyvíjať." Skúmané horniny podľa predpokladov vznikli asi pred siedmimi miliardami rokov, ale tečúca voda sa potom mohla na Marse vyskytovať ešte dlho potom. "Máme za to, že to mohli byť tisíce alebo milióny rokov," uviedol Bill Dietrich z Kalifornskej univerzity.

Po prvej zbežnej analýze sa vedci chcú novému objavu venovať hlbšie.

Budú merať tvar a veľkosť jednotlivých kamienkov, čo by im mohlo pomôcť odhadnúť veľkosť a rýchlosť pradávneho vodného toku. Už teraz odhadujú, že vyfotografovaná hornina zrejme kedysi bola dnom plytkej riečky, v ktorej bolo vody asi po členky alebo po kolená. Zatiaľ sa nerozhodlo, či Curiosity dostane na tomto mieste príkaz preskúmať vzorky horniny vo svojej mobilnom chemickom laboratóriu alebo či bude hľadať lepšie miesto pre odber. Rozbor by mohol napovedať niečo viac o onej zmiznutej vode - napríklad to, aké mala pH.

Existencia vody na Marse nie je pre vedecký svet žiadnym veľkým prekvapením, pretože vďaka satelitným snímkam povrchu planéty sa o výskyte vodných tokov špekulovalo už skôr. Fotografie okruhliakov sa ale môžu stať prvým priamym dôkazom.

Vozítko Curiosity za 2,5 miliardy dolárov (asi 51 miliárd Sk) pristálo vo veľkom kráteri blízkosti rovníka Marsu začiatkom augusta. Teraz sa pohybuje v oblasti Glenelg vzdialenej len niekoľko stoviek metrov od zastávky, pretože spočiatku sa posúvalo v teréne len veľmi opatrne a pomaly. Hlavným cieľom Curiosity je ale Mount Sharp, čo je hora dvíhajúca sa z dna Galeova krátera, kam sonda dosadla. Od miesta pristátia je hora vzdialená asi osem kilometrov a cesta k nej by mala Curiosity trvať niekoľko mesiacov.

YouTube Preview Image

Komentáre

komentare

Pridaj komentár