Pristátie astronautov na Marse by mohlo ohroziť tamojší možný život

Washington - Ľudstvo dlho sníva o prechádzke človeka po povrchu Marsu. Nielen obuv astronautov sa ale podľa portálu Space.com môže stať hrozbou pre možný život na červenej planéte.

Ilustračné foto - Vizualizácia pozostatkov obrieho jazera, ktoré na Marse objavili astronómovia z Coloradskej univerzity.

Každého kozmonauta, ktorý na Marse pristane, bude sprevádzať na 100 biliónov mikróbov. Toto rozmanité spoločenstvo mikroorganizmov, ktoré sa s ľudstvom vyvíjalo miliardy rokov, mu prináša úžitok od pomoci s trávením jedla po držanie choroboplodných baktérií na uzde.

Hoci sú tieto mikróby úzko späté s ľuďmi, mnohé z nich z lode po pristátí uniknú. Zostáva preto veľkou neznámou, aký to bude mať dopad na planétu, kde možno existuje vlastný život.

"Máme k Marsu zodpovednosť," vyhlásila Cynthia Phillipsová z inštitútu pre hľadanie mimozemskej inteligencie SETI. Dodala, že aj keby išlo len o marťanské mikróby, nie je správne ich "zabíjať objavovaním".

"Ak tam (na Marse) budú astronauti, neexistuje spôsob, ako ich sterilizovať," vyhlásila Phillipsová. Podľa nej každou sekundou unikajú tisíce mikróbov. "Je to naozaj problém."

Vesmírne agentúry po celom svete už teraz vymýšľajú spôsoby, ako riziko kontaminácie minimalizovať, hoci od skutočného pilotovaného letu k tejto planéte nás delia ešte dlhé roky.

Medzinárodný výbor pre výskum vesmíru (COSPAR) v roku 2008 prišiel s protokolom, ktorého hlavným cieľom je ochrániť Zem pred kontamináciou z Marsu, zaoberá sa ale aj ochranou červenej planéty. Smernica, ktorú sa zaviazali dodržiavať okrem iného americké aj európske vesmírne agentúry NASA a ESA, odporúča držať sa stranou od roklín či údolia vzniknutých vodnou eróziou, od možných geotermálnych lokalít a ďalších "špeciálnych oblastí", kde by pozemský život mohol prežiť a šíriť sa.

"Je jasné, že keď ľudia navštívia Mars, dôjde k úniku mikróbov z ľudského prostredia a z ľudí samotných a tiež ľudia budú vystavení materiálu z Marsu," povedala Cassie Conleyová, ktorá má v NASA na starosti planetárnu ochranu. "Ľudia tak budú môcť ísť len na tie miesta, kde sa očakáva, že marsovské prostredie bude pre akékoľvek uniknuté zemské mikroorganizmy smrtiace."

Vhodné oblasti, ktoré túto podmienku môžu splniť, sú v blízkosti marsovského rovníka.

Smernica COSPAR si vyhradzuje podmienku robotického prieskumu, ktorý bude predchádzať príchodu človeka. Príslušná sonda môže na Mars priletieť ešte pred pristátím astronautov, môže byť ale aj súčasťou ľudskej misie.

Dokument COSPAR tiež stanovuje, ako "čisté" musia robotické sondy na Marse a na ďalších planétach byť. Napríklad pojazdné laboratórium Curiosity, ktoré na Marse pristálo v auguste, aby tu pátralo po možnom živote, mohlo podľa normy mať na akejkoľvek časti, ktorá umožňuje kontakt s okolitým prostredím, maximálne 300.000 bakteriálnych spor.

Takéto "vyčíslenie" zatiaľ neexistuje pre ľudské misie, je ale isté, že jedného dňa normy vydané budú. Vedľa numerických údajov je podľa Conleyové dôležité, aby vedci lepšie pochopili marsovské prostredie ako celok.

Veľkou pomocou im k tomu má byť dvojročná misia Curiosity. Vhodný by bol aj projekt s návratom marsovských vzoriek späť na Zem. To tiež NASA plánuje. V súčasnej dobe odborníci riešia možnosti, ako vzorky marťanskej pôdy dostať neporušene do rúk vedcov. Americká agentúra by podrobnosti mohla poodhaliť už vo februári, keď Biely dom zverejní federálny rozpočet pre fiškálny rok 2014.

Komentáre

komentare

Pridaj komentár