Le Temps: Prekvapivý genetický experiment alebo myši nymfomanky

Bern - Myšie samičky naháňajú samčekov po klietke, snažia sa im nadvihnúť chvosty, aby im mohli očuchať genitálie a niektoré sa im dokonca zahryzávajú do intímnych partií. Takéto predstavenie sledujú vedci v laboratóriách Ženevskej univerzity. Sexuálne obťažovanie zo strany samičiek je pritom v ríši hlodavcov úplne nevídané - radikálna zmena správania je dôsledkom manipulácie s génmi, napísal švajčiarsky denník Le Temps.

Objav nečakaných súvislosti medzi manipuláciou s DNA a "zdivočením" myších samičiek začal tak, že si odborníci jedného rána všimli, že samčekovia chovaných laboratórnych myší majú rôzne zranenia v oblasti pohlavných orgánov. "Bol to pre nás šok. Takýto typ zranenia sme u myši nikdy predtým nevideli a nemohli sme prísť na to, čo ho spôsobilo," zveril sa jeden z členov vedeckého tímu, genetik Jozsef Zakan.

Zranenie samcov sa opakovala a dochádzalo k nim hlavne v noci, kedy sú myši najviac aktívne. Vedci sa preto rozhodli u klietok umiestniť videokamery, ktoré by myši nepretržite snímali. A zábery ich veľmi prekvapili.

Ukázalo sa napríklad, že samičky sa aktívne zúčastňuje rituálu pytačiek a že v plodnom období bývajú značne neodbytné. Vyhľadávajú samca, snažia sa ho rozdráždiť očuchávaním genitálií, a keď ani to nepomôže, skúšajú sa presadiť aj agresívnejšie a môžu samca aj pohrýzť. Podľa vedcov sa z nich stali akési hlodavce nymfomanky. "Na niektorých záberoch to naozaj vyzerá, ako by sa správali úplne nekontrolovane," opisuje Zakan.

Z videí je vraj úplne jasné, že útoky proti samcom majú sexuálny charakter. Samci to navyše prekvapivo pokojne znášajú a nie sú voči samiciam agresívny.

Vysvetlenie tejto zmeny správania vedci jednoznačne pripisujú manipulácii s DNA. Myšiam totiž úmyselne potlačili gén s označením HoxD, keď chceli zistiť, čo vymazanie génu spôsobí. Výsledky pokusu sú ale nečakané aj pre nich - úplná strata zábran u sexuálne aktívnych samíc ide totiž ruka v ruke s tým, že u samcov sa žiadne zmeny sexuálneho správania nekonajú. Rozdiely medzi pohlaviami pritom vysvetľujú pôsobením hormónov.

Hoci zatiaľ expertom nie je jasné, ako môže drobná genetická mutácia mať natoľko zjavné následky, premýšľajú už o tom, ako výskum aplikovať napríklad u ľudí.

Aj u ľudí sa totiž vyskytujú jedinci, ktorí majú z najrôznejších príčin podobné genetické modifikácie ako skúmané myši. Zatiaľ sa ale neprišlo na to, že by táto zmena nejako súvisela s ich sexuálnym životom. "Možno len preto, že sa na ich sexuálny život nikto nepýtal, súdi Zakan. Naopak existuje rad pacientov, ktorí sa stretávajú s nadmernou sexuálnou aktivitou, a tento objav by im mohol pomôcť. Až doteraz sa totiž chorobne neukojiteľná sexuálna túžba spájala napríklad s poškodením mozgu alebo epilepsiu, nie s genetickými poruchami.

Komentáre

komentare

Pridaj komentár