Kríza? Aká kríza?

O súčasnej ekonomickej kríze kolujú v tlači hotové romány. Bohužiaľ, vo väčšine z nich sa autori dopúšťajú jednej zásadnej nepresnosti. Porovnávajú súčasnú ekonomickú situáciu s Veľkou hospodárskou krízou z roku 1929.

Súčasná kríza je ale niečo úplne iné. Vlastne by sme vôbec nemali používať slovo kríza. Nie je to vôbec kríza, ako tá v roku 1929. Je to začiatok konca fungovania amerického princípu ekonomiky.

Tak ako sa pred dvadsiatimi rokmi zosypal komunistický socializmus ako domček z kariet, tak sa dnes rúca americká ekonomika. K pochopeniu toho, prečo k tomuto kolapsu došlo vôbec nepotrebujete ekonomické vzdelanie. Skôr sa k tomu hodí zdravý slovenský sedliacky rozum.

Predstavte si, že ste vynašli integrovaný obvod. Súčiastka, ktorú dnes nájdete snáď úplne vo všetkom. Súčiastku, bez ktorej vám nepredajú ani rožok, pretože aj kasa v obchode je vlastne počítač.

Istá firma v Amerike vynašla integrovaný obvod. Len pre úplnosť, bola to firma FAIRCHILD a bolo to v roku 1958. Lenže vedenie firmy chcelo väčšie zisky, preto výrobnú linku premiestnilo z Kalifornie do Číny.

Číňania sa určite dajú vyškoliť na obsluhovanie našej plne automatické linky a na rozdiel od Američanov to budú robiť "za hrsť ryže". A nám (vedenie firmy FAIRCHILD) vzrastie zisk - to predsa nie je na zahodenie, že.

Približne v rovnakej dobe prišla istá firma Ampex na fintu, ako nahrávať obraz na magnetický pásik. Áno, ide o princíp, s ktorým sa drvivá väčšina z nás stretla u svojej VHS.

A Ampex sa ani nenamáhal s hľadaním americkej firmy, ktorá by to vyrábala a rovno predal všetku technológiu Japoncom. A tak to šlo s jednou firmou za druhou.

Kým v 50. rokoch bolo v USA na 30 firiem, ktoré vyrábali televízne technológie, v roku 1987 zostala len jediná - ZENITH. Keď ROZOBERIETE počítač, do ktorého monitoru práve teraz pozeráte, ľahko zistíte, že asi 95% súčiastok v ňom je z Číny, Japonska alebo priľahlých štátov.

Lenže ekonomika je hlavne o tom, že sa veci a peniaze otáčajú. Ľudia pracujú, zarábajú za svoju prácu peniaze a za tie peniaze si zase kúpia iné veci, ktoré sa vyrábajú v ďalších továrňach.

Lenže s odsunom výroby z Ameriky spolu s ňou odchádzala i práca. Stredná trieda, najpočetnejšia skupina obyvateľstva začala chudobnieť. V 80. rokoch vyhlásil prezident Reagan tzv. ekonomiku služieb.

O čo išlo? Boli umelo vytvorené pracovné miesta vo sfére služieb a tie boli zaplňované nezamestnanými z výroby, ktorých rýchlo pribúdalo. Tým, že si všetci budú navzájom prať bielizeň, požičiavať videokazety alebo podávať na seba žaloby sa ale štát neuživí!

Odchodom výrobných odvetví taktiež klesala konkurencieschopnosť Ameriky. Tak sa stalo, že Čína, ktorá vyrába výrobky pre pol sveta začala prekvitať, zatiaľ čo Amerika, kde sa vyrábali zbrane a špeciálne výrobky pre pár špeciálnych zákazníkov chudobnela.

Je to úplne rovnaké, ako keď farmár, ktorý je vo finančných problémoch, predá traktor. Za utŕžené peniaze pokryje pohľadávky, ale ten traktor mu pri práci predsa len chýba, preto začína pracovať pomalšie a menej produktívnejšie, než jeho sused, ktorý zatiaľ traktor predať nemusel. Následkom toho sa dostane do ešte hlbšej platobnej neschopnosti. Musí teda predať kombajn, aby mohol poplatit dlhy. Lenže to jeho prácu ešte viac zbrzdí a ešte viac zníži jeho schopnosť konkurovať susedným farmám.

Iste nie je nutné popisovať, ako to musí dopadnúť. Za niekoľko rokov sú z kedysi prosperujúcej farmy už len ruiny. A práve toto sa stalo v Amerike.

Jej zahraničný dlh narastal. Oveľa horšie však bolo to, že čím väčší tým dlh bol, tým aj rýchlejšie narastal. Je to úplne rovnaké ako u toho nášho farmára.

Keď sa pozrieme na nárast zahraničného dlhu, celé jeho tri štvrtiny vznikli za posledných 20 rokov. Za vlády Georgea Busha staršieho, B. Clintona a veľkého dobyvateľa George Busha mladšieho, vznikol TRIKRÁT väčší štátny dlh, než za celých 50 rokov uplynulých od Veľkej krízy!

Skrátka - Spojené štáty majú veľký problém a nejaké miliónové injekcie do bankovníctva to nespravia!  Tie riešia následky, ale nie PRÍČINY problému. To je vlastne len ďalší predaný kombajn.

A až sa doláre rozkotúľajú, zapadnú Spojené štáty do ešte hlbšieho bahna. Súčasný dlh tohto štátu v prepočte na jedného obyvateľa vrátane najmladších dojčiat je asi 160 000 EUR.

Je to tak obludné číslo, že aj keby sa všetky dane, ktoré sa za celý rok vyberú v celých USA, použili na splácanie dlhu - vôbec by neprestal rásť!

Už teraz je úplne isté, že tento dlh nesplatia ani deti dnešných amerických detí! A veľmi pravdepodobne je, že bohužiaľ ešte ani ich deti.
Niektorí nositelia Nobelových cien za ekonomiku predpokladajú štátny bankrot Spojených štátov a celkový pád dolárovej ekonomiky po celom svete. Možno to bude ešte skôr, než sa to čaká, pretože Čína a Brazília sa rozhodli že v krátkej dobe opustia americký dolár ako svoju rezervnú menu.

Skončím voľnú citáciu úvodného odseku jedného z článkov, ktorým nezávislí americkí ekonómovia hodnotia situáciu vo svojej vlasti.

"Toho dňa sa JOE SMITH zobudil skoro, pretože jeho budík Made in Japan bol nastavený na šiestu hodinu.

Kým v kanvici Made in China začínala vrieť voda, oholil sa holiacim strojčekom Made in Hongkong, navliekol na seba košeľu Made in Srí Lanka, značkové džínsy Made in Singapur a tenisky Made in Korea.
Potom si na svojej elektrickej panvici Made in India pripravil raňajky. Zasadol k stolu so svojou kalkulačkou Made in Mexico, aby si spočítal, koľko dnes môže minúť. Keď si zrovnal čas na svojich hodinkách Made in Taiwan s časovým signálom z rádia Made in India, nasadol do svojho auta Made in Germany a pokračoval v hľadaní nejakej dobre platenej práce v Amerike.

Na konci ďalšieho márneho a neradostného dňa sa JOE rozhodol trochu si oddýchnuť. Vkĺzol teda do sandálov Made in Brasil, nalial si pohár vína Made in France a pustil televízny prijímač Made in Indonesia. A premýšľal, prečo sa mu nedarí nájsť dobre platenú prácu v Amerike ".

U tohto odseku sa možno aj zasmiať, ale faktom zostáva, že v čase, keď Američanom "padla" prvá veľká banka Bear Stearns, pochádzalo asi 86% spotrebného tovaru z dovozu a len zvyšok bol vyrobený v Spojených štátoch.

Dnes, len rok potom je toho domáceho tovaru zase o niekoľko percent menej. Priemyselná výroba v Spojených štátoch totiž zase klesla.

Nech je to teda poučením pre tých z Vás, kto budete kandidovať za poslancov. Využime toho, že Slováci boli zvyknutí v minulom režime vyrábať väčšinu vecí, ktoré potrebovali. Prečo teda nezačať zase vyrábať? Boli sme totiž najvyspelejším štátom v rámci RVHP. Nebyť toho, že partia tunelárov premenila továrne na sklady nábytku, mohla sa nás táto kríza - pardon kolaps - dotknúť len nepriamo.
-------------------------------------------------- ------------------------------
Poznámka pod čiarou.

S posledným odsekom nesúhlasím, je to anachronizmus.
Sami vyrábať všetko, to už je bohužiaľ utópia.
To, že sa veľa rozkradlo je realita.
Kto u toho bol, je všetkým známe.
To, že s tým nič nerobíme je náš problém.
Ale Amerika?

- Čo sa stane, až si tí, ktorí dnes robia za hŕstku ryže, povedia o väčší plat?
- Čo sa stane, až sa zatiaľ bezodný trh Číny a skôr menej vyspelých štátov, alebo lepšie povedané ich obyvateľov nasýti spotrebným tovarom?
- Na čom vlastne stoja ohromné ??zisky nadnárodných korporácií? Nevyzerá to, že z dlhodobého hľadiska na piesku?
- Isté je, že to raz skončí.
- Koľko ľudí na svete zarába horibilné sumy peňazí, bez toho, aby vyprodukovali čokoľvek potrebného? Väčšinou je to otázka, kto koho okradne.
- Koľko žien a mladých dievčat si na DVD do zblbnutia púšťa PRETTY WOMAN a čaká na svojho princa, bez toho, že by postrehli, ako úplne mimo realitu súčasnosti hlavný hrdina začal zmýšľať sociálne?
- Firmu, v ktorej som pracoval, tiež kúpili Američania. Prepustili 40% ľudí, rozpredala postupne pridružené prevádzky a nakoniec sa slušným ziskom predali aj nás. Áno, to bola kópia Pretty Woman. Len ten hrdina tam akosi chýbal. Nebola to totiž rozprávka, ale realita.
- Áno, blíži sa koniec amerického sna, cez zatiaľ nespornú technickú úroveň. Koľko špičkových vedcov pochádza odinakiaľ, Nákup mozgov za vyššiu mzdu začal hneď po II. svetovej vojne.
- Dnes (okrem pár desiatok tisíc tých hore, ktorí sú za vodou) sú vlastne všetci Američania žobráci.
- Prečo nemôžeme kopírovať potrebné Nórsko, prečo si vyberáme vždy to zlé????? Asi si to zaslúžime. Bohužiaľ.

Toho dňa sa český Honza prebudil skoro, otvoril si pivo, skôr český PRAZDOJ, do pohára ... skôr Kavalier, zapálil si cigaretu indickými zápalkami SOLO Sušice a pretože mal po opici z predchádzajúceho dňa, ochutnal indickú uhorku Znojmia. Spadol, zarazil si črep do ruky, v nemocnici ho operovali skalpelom z indickej chirurgickej ocele POLDI a na doliečenie ho poslali do ruských kúpeľov Karlovy Vary.

V ruských kúpeľoch Karlovy Vary ho prezrie slovenský lekár, ukrajinská sestrička mu vydá rozpis liečebné kúry a svoju prvú procedúru podstúpi u Vietnamskej terapeutky Nguyen Tsi Binh. ...
Je potrebné pokračovať ďalej?

ZDROJ: Tomáš Franke

Komentáre

komentare

Pridaj komentár