Jamanaka a Gurdon vedia "omladiť" bunky, teraz dostali Nobelovu cenu

STOCKHOLM - Tohtoročnú Nobelovu cenu za medicínu a fyziológiu získali spoločne japonský výskumník Sinj Jamanaka a Brit John Gurdon. Kráľovská švédska akadémia vied ich ocenila za bunkový výskum.

Ich objavy otvárajú cestu k možnej regenerácii poškodených orgánov alebo k ich nahradeniu novými, ktoré vzniknú na základe pôvodných buniek pacienta. Preprogramovaním je možné dospelú bunku "omladiť" a nechať ju vyvinúť do akejkoľvek podoby tkaniva tela. Preprogramovaním bunky sa totiž stávajú pluripotentné, čo znamená, že sú schopné sa deliť do mnohých rôznych typov buniek.

"Získanie ceny pre mňa nie je len nesmiernu poctou, ale aj významným povzbudením k ďalšiemu výskumu pre mňa samotného, mojich kolegov a všetkých vedcov pracujúcich s pluripotentními bunkami," uviedol Jamanaka vo vyhlásení. Dodal, že so svojím tímom bude pracovať tvrdšie, aby sa im podarilo vyvinúť účinné lieky a nové liečebné postupy.

Sinj Jamanaka

Japonec Sinj Jamanaka sa preslávil tým, že dokázal, že kmeňové bunky sa môžu vytvoriť z kožných buniek, čo podstatne znižuje potrebu využívať k ďalším výskumom ľudské embryá. Narodil sa 4. septembra 1962 v meste Higašiósaka v predmestí Osaky. Vyštudoval univerzitu v Kóbe a Ósackú mestskú univerzitu. Venoval sa ako vedec i pedagóg ortopédii a hlavne kardiovaskulárnym chorobám, pôsobil napríklad v Gladstoneovom inštitúte kardiovaskulárnych chorôb.

V súčasnosti je riaditeľom a profesorom strediska pre výskum kmeňových buniek pri Kjótskeho univerzite. Jamanaka je držiteľom mnohých ocenení, vlani napríklad získal Wolfovú cenu za medicínu.

Všetko začalo Gurdonovým pokusom z roku 1962 - nahradil jadro nedospelej bunky vajíčka žaby jadrom z dospelej črevnej bunky. Z takto upravenej vaječnej bunky sa vyvinul úplne normálne pulec. DNA dospelej bunky stále mala všetky potrebné informácie k správnemu bunkovému vývoju žaby. Jamanaka po viac ako 40 rokoch objavil, že nedotknuté dospelé bunky myši môžu byť preprogramované na nedospelé kmeňové bunky, teda na také, ktoré sa majú schopnosť premeniť v iný bunkový typ. Toho dosiahol využitím iba niekoľkých génov.

John Gurdon

John Bertrand Gurdon je britský vedec pôsobiaci v oblasti vývojovej biológie. Narodil sa 2. októbra 1933 a po absolutóriu na strednej škole v Etone si zvolil na Oxfordskej univerzite klasické humanitné štúdiá, ale neskôr prestúpil na embryológiu. Preslávil sa priekopníckym výskumom v oblasti klonovania a prenosov bunkových jadier. V roku 1995 bol uvedený do rytierskeho stavu. Nedávno tiež získal Laskerovu cenu - najprestížnejšie ocenenie v USA udeľované za lekársky výskum.

Dneškom začal týždeň vyhlasovania laureátov prestížnych ocenení za úspechy vo vede, literatúre a v úsilí o svetový mier. Ako posledné bude za týždeň v pondelok oznámené meno nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu, ktorá sa udeľuje od roku 1969. Nobelové ceny budú laureátom slávnostne odovzdané 10. decembra, v deň výročia Nobelovho úmrtia.

Finančná odmena spojená s Nobelovou cenou bude oproti vlaňajšku kvôli hospodárskej kríze o 20 percent nižšia, namiesto desiatich miliónov švédskych korún (približne 29 miliónov Sk) predstavuje osem miliónov.

História Nobelovej ceny

Ocenenie nesie meno švédskeho vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela (1833-1896).
Ten vo svojom závete rozhodol, že jeho majetok bude vložený do fondu, z ktorého bude každoročne udeľovaná cena za významné vedecké objavy, literárnu tvorbu a zásluhy o mier vo svete. Prvé Nobelovej ceny boli udelené v roku 1901.

Komentáre

komentare

Pridaj komentár