Kým v dušičkový čas si Briti a Američania užívajú halloweenského šialenia s tekvicovými maskami, strašidlami a desivými prevlekmi, Česi sa zahalia nostalgiou a smútkom, spomínajú na svojich blízkych a na cintorínoch sa objavia tisíce svetielok a venčekov. Napadlo vás ale niekedy, že naše súčasné miesta posledného odpočinku sú rovnakou pripomienkou pohanských zvykov, ako je tomu pri Halloweene ?

  • Facebook
  • Google+
  • Pinterest
  • Gmail
  • VKontakte
  • LinkedIn

Znie to neuveriteľne, ale keby na stredoeurópské cintoríny dorazili starí Germáni, celkom dobre by sa v nich orientovali. Práve oni totiž do istej miery môžu za to, ako dnes pochovávajú svojich zosnulých a akú úctu im vzdávame.

Germánska nadvláda nad naším územím je historikmi datovaná niekam medzi 1. až 4. storočím. Prišli k nám zo severu Európy, odkiaľ ich vyhnal hlad a nedostatok vhodnej poľnohospodárskej pôdy. Prevalcovali prekvitajúce panstvo keltských Bójov, ktorých vladárska a vojenská vrstva odišla preč z nášho územia. Prostí Kelti s Germánmi zrejme celkom pokojne splynuli a postupom času začali preberať aj ich bohov, zvyklosti a zabúdali na svoju keltskú minulosť. Táto asimilácia postihla aj pochovávanie mŕtvych.
Germánske pohrebisko sa nakoniec začalo podobať našim cintorínom, ktorým chýbal len kostol, ktorý pribudol až s príchodom kresťanstva a nástupom raného stredoveku.

Drsní bojovníci kládli na hroby kvety

Začal napríklad upadať zvyk dávať významným ľuďom do hrobu posmrtnú výbavu. Kelti bežne pochovávali významných bojovníkov s ich zbraňami i s koňom. Germáni radšej nechali kone nažive a bojovník sa musel po smrti uspokojiť s drevenou figúrkou koníka. Postupne tiež mizli pohreby spálením: tak Kelti pochovávali obyčajných ľudí.

Všetci boli skrátka pochovávaní rovnako a výbava bohatých sa tenšila a tenšila, až časom vymizla celkom. Germánske pohrebisko sa nakoniec začalo podobať našim cintorínom, ktorým chýbal len kostol, ktorý pribudol až s príchodom kresťanstva a nástupom raného stredoveku. Na hroboch nechýbali ani kamenné náhrobky s nápismi alebo náhrobky drevené, často zdobené holubicami (tie ostatné poznáme z našich cintorínov tiež). Na hroby sa už pred necelými dvoma tisíckami rokov kládli kvety. Tieto kvetinové dary vlastne nahrádzali onú bohatú keltskú pohrebnú výbavu. A tak nás paradoxne veľkí bojovníci, akými Germáni bezpochyby boli, naučili jednému z najkrajších zvykov: vzdávať hold svojim blízkym aj po smrti návštevami ich hrobov a tichú spomienkou na chvíle, kedy boli ešte s nami …

Komentáre

komentare

Pin It on Pinterest

Share This

Share this post with your friends!