Cyprus a záchrana Grécka - pravdivý príbeh

Propagandisti klamú verejnosť ohľadom cyperskej krízy. Oficiálne, európskymi úradmi šírená legenda, tvrdí: Cyperčania, čierni pasažieri na európskej lodi, zaviedli daňový raj a nalákali kapitál, s ktorým si ich ekonomika neporadila. Nasledovala finančná kríza a čierny pasažier Cyprus teraz chce nastúpiť do záchranného člna. Aj s kuframi peňazí, ktoré patria ruským oligarchom.

To sa prirodzene nemôže páčiť pracovitým a zodpovedným Severoevropanom (Nemcom), ktorí majú preto právo nútiť Cyprus k nastoleniu normálnych pomerov. "Normálne" pomery znamenajú najmä zvýšenie daní. Okrem toho, na kríze sa musia podieľať aj banky, respektíve ich vkladatelia, v podobe mimoriadnej bankovej dane.

Skutočnosť je verejnosti zamlčovaná. Za cyperskú krízu nemôžu nízke dane.

Christopher Pissarides, ekonóm cyperského pôvodu a nositeľ Nobelovej pamätnej ceny za ekonómiu, vysvetľuje koreň krízy: "Pretože dve z mnohých cyperských bánk urobili pred niekoľkými rokmi zlé investičné rozhodnutia tým, že sa rozhodli pomôcť Grécku v kríze. Teraz si na ne zasadla Trojka. "

Je to skutočne tak. Primárnym koreňom cyperskej krízy bola solidarita.

"Cyperské banky boli celkom v poriadku až do roku 2010. Boli pomerne konzervatívne, nikdy neuplatňovali nad úroveň vkladov a nikdy neinvestovali do toxických aktív. Potom požičali peniaze gréckej vláde, čo sa ukázalo byť chybou, "uviedla v júni 2012 Fiona Mullen, analytička spoločnosti Sapienta Economics. Už v júni 2012 však bolo zrejmé, že popredné cyperské banky sú v neriešiteľných problémoch. Stalo sa tak po čiastočnom bankrote Grécka, ktorý Trojka uskutočnila v marci 2012.

Ale ako to? - Môže sa pýtať naivný konzument médií - veď predsa Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond zachránili spoločne Grécko pred krachom? Nie snáď?!

Nie. Akcia, ktorá bola dôverčivým Európanom mediálne predaná ako "záchrana Grécka" bola v skutočnosti plánovanou a pripravenou čiastočnou platobnou neschopnosťou štátu. Ľudovo povedané bankrotom, ktorý postihol súkromných veriteľov. Ako napríklad cyperskou Laiki Bank. Investovala 3,4 miliardy euro do gréckych dlhopisov. Po "záchrane Grécka" prišla o 76 percent hodnoty tejto investície.

Cyperské banky postupne zvyšovali svoje zásoby gréckych dlhopisov. Čiastočne zrejme chceli pomôcť Grécku. Čiastočne zrejme verili európskym činiteľom, ktorí neustále opakovali, že Grécko bude zachránené, že grécke dlhopisy sú bezpečné. Nehovoriac o neustálom zdôrazňovaní solidarity.

Dve najväčšie cyperské banky (Bank of Cyprus a Laiki Bank) vlastnili koncom roka 2011 grécke dlhopisy v hodnote 4,7 miliardy eur. Podľa iných zdrojov cez 4,9 miliardy. Keď v marci 2012 Grécko skrachovalo, cyperské banky prišli o 3,5 miliardy euro. (Podľa iných zdrojov o 3,75 miliardy, ale to už nie je podstatný rozdiel.) Jedna z veľkých gréckych bánk dokonca solidárne kúpila časť gréckych dlhopisov vydaných tesne pred bankrotom.

V každom prípade, cyperský bankový sektor dostal priamy zásah o kalibre 20 percent HDP. 

Cyprus skutočne vzal solidaritu vážne. Bol za to podvedený a okradnutý. Grécko napriek všetkým európskym sľubom skrachovalo na jar 2012 (hoci bankrot bol oficiálne prezentovaný ako "záchrana"). Grécke banky boli kompenzované za pokles hodnoty gréckych dlhopisov, aby sa grécke bankovníctvo totálne nezrútilo. Nie však cyperské banky. Tie boli ponechané, aby sa smažili vo vlastnej šťave.

Stručne:

  • Cyprus (vrátane svojich bánk) sa správal "proeurópsky", solidárne a dôverčivo vzhľadom k Grécku i k európskym inštitúciám;
  • Cyperské banky nedostali podobné kompenzácie ako banky grécke, hoci podľa všetkých meradiel by na ne mali mať nárok;
  • Európska únia spoločne s Medzinárodným menovým fondom vnucujú Cypru likvidačné podmienky, ktoré možno porovnať s prijatím bezpodmienečnej kapitulácie - ktoré sú navyše sprevádzané licomernými komentármi o "čiernych pasažieroch" a "daňových rajoch";
  • Nemecko chce vygumovať Cyprus ako európske finančné centrum a nemá v úmysle pristúpiť na akýkoľvek kompromis.

Výsledok je zrejmý: solidarita je drahá. Solidarita v európskom vydaní vás môže stiahnuť pod vodu. Z vašej krajiny sa môže stať kolónia a ešte sa vám budú posmievať. Všetci, ktorí vchádzate do eurozóny, buďte si vedomí, že nie je cesty späť.

Európska solidarita nie je vzájomná pomoc priateľovi v núdzi. V skutočnosti ide len o recept na kolektívnu nezodpovednosť pod hlavičkou stále tesnejšej koncentrácie moci. Cyperčania si za svoje problémy môžu do značnej miery sami - pretože verili rozprávkam. O integrácii, solidarite, a tak ďalej. Stali sa obeťou princípu dvojitého metra. Jedni Európania majú väčšie privilégiá ako iní Európania.

Mimochodom - Trojka. Toto európske slovo ruského pôvodu znamenalo tiež neslávne preslávené sovietské politické súdy v 30. rokoch. Na vrchole stalinského teroru bola "trojkami" súdení politickí protivníci. Skladali sa z prokurátora, zástupcu tajnej služby NKVD a zástupcu komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Dostať sa pred "trojku" zvyčajne znamenalo guľku alebo Sibír.

Dnešná "Trojka" sa skladá zo zástupcov Európskej centrálnej banky, Európskej komisie a Medzinárodného menového fondu. Dostať sa pred "Trojku" znamená krízu, nezamestnanosť a vysoké dane.

Môžeme si všimnúť, že ECB bývala pôvodne deklarovaná ako nezávislá menová inštitúcia. To už nie je pravda. Dnes ECB prijíma inštrukcie od Nemecka, respektíve od ministra financií Wolfganga Schäubleho. "Ak Cyprus odmietne s nami spolupracovať, Európska centrálna banka odpojí jeho banky od ELA (od programu núdzovej likvidity asistencie)," vyhlásil Schäuble. Inými slovami, ak pacient nepodpíše bianco zmenku, odpojíme ho od prístrojov.

Niet divu, že Rusi môžu nakoniec pripadať Cyperčanom ako prijateľnejší spojenec. Svoje "trojky" už dávno zrušili.

Komentáre

komentare

Pridaj komentár