Curiosity poslala z Marsu prvé farebné snímky s vysokým rozlíšením

Mys Canaveral - Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) zverejnil prvé farebné snímky s vysokým rozlíšením, ktoré z Marsu poslalo výskumné vozidlo Curiosity. Na snímkach sú duny a hora Mount Sharp tvorené vrstvami horniny.

Impozantné fotografie zachytávajú spodnú časť päť kilometrov vysokej hory dvíhajúcej sa z Galeovho krátera na južnej pologuli Marsu blízkosti rovníka, kde Curiosity pristála 6. augusta. Vedci odhadujú, že Curiosity bude trvať asi rok, než sa fyzicky dostane na úpätie hory, ktorá je asi desať kilometrov od miesta pristátia.

Z predchádzajúcich snímkov urobených z obežnej dráhy okolo červenej planéty sa zdá, že vrstvy tvoria íly a ďalšie minerály, ktoré sa tvoria za prítomnosti vody. Zatiaľ čo predchádzajúce misie objavili presvedčivé dôkazy, že na Marse prúdila v minulosti voda vo veľkom množstve, Curiosity má hľadať organické materiály a ďalšie látky potrebné pre vývoj bunkového života.

Najnovšie snímky urobené z veľkej vzdialenosti od hlavného cieľa skúmania už teraz priniesli vedcom nové poznatky o štruktúre hory Mount Sharp. Vrstvy sú na niektorých miestach ostro vychýlené a naznačujú tak podľa vedcov, že v Galeovom kráteri dochádzalo v minulosti k dramatickým zmenám.

Mount Sharp uprostred krátera je podľa doterajšej teórie zvyškom usadenín, ktoré kedysi úplne zaplnili kráter s priemerom 154 kilometrov. Podľa vedeckého vedúceho projektu Johna Grotzingera je štruktúra vrásnenia opačná, než obvykle na Zemi, kde nižšie položené, teda staršie sedimenty sú v dôsledku tektonických pohybov viac zvrásnené, zatiaľ čo novšie vrstvy sú menej porušené. "Napríklad vo Veľkom kaňone je typické, že v dôsledku tektonických pohybov sú staršie vrstvy viac zdeformované, ako tie nad nimi," povedal Grotzinger. "V tomto prípade ale máte rovné vrstvy a nad nimi zdeformované vrstvy. Náš vedecký tím samozrejme zvažuje, čo to znamená.

"Je to veľmi odlišné od toho, čo sme očakávali," dodal.

NASA tiež uviedla, že prvýkrát využil Curiosity k tomu, aby cez neho odvysielal späť na Zem hlas - konkrétne blahoželania šéfa NASA Charles Bolden riadiacemu tímu Curiosity. "Je to prvýkrát, čo sme cez inú planétu vysielali ľudský hlas," povedal šéf telekomunikácie marsovských misií NASA Chad Edwards.

Sonda Curisoity stála 2,5 miliardy dolárov (asi 51 miliárd korún). Váži asi tonu a je poháňaná radioizotopovým termoelektrickým generátorom využívajúcim prirodzeného rozpadu plutónia 238.

Komentáre

komentare

Pridaj komentár