Českí vedci vyvinuli svietiace myši. Pomôžu liečiť kožné choroby

PRAHA - Českí vedci pod vedením docenta Radislav Sedláčka z Ústavu molekulárnej genetiky vyvinuli červeno svietiace laboratórne myši, ktoré môžu významne pomôcť pri vývoji nových liekov a nových postupov pri liečbe kožných ochorení.

O myši, ktorým po ožiarení vďaka fluorescenčnému proteínu červeno svieti pokožka, majú záujem v Spojených štátoch a Kanade, uviedol Jan Martinek z tlačového odboru Akadémie vied.

Sedláček je koordinátorom programu Funkčná genomika v projekte BIOCEV (Biotechnologické a biomedicínske centrum AV). So svojím tímom sa dlhodobo venuje vývoju transgénnych (geneticky modifikovaných) myších modelov, ktoré môžu slúžiť na objasnenie podstaty najrôznejších ľudských ochorení.

Všeobecne ako transgénni vedci označujú také organizmy, do ktorých umelo vložili DNA pochádzajúce z iného organizmu. Táto nová DNA sa stane súčasťou genetickej informácie modifikovaného organizmu a je odovzdávaná ďalším generáciám. Týmto spôsobom je možné preniesť do organizmu aj DNA obsahujúce gény pre fluorescenčné proteíny, čo umožní sledovať deje v bunkách alebo v celom organizme.

Vedľa zeleného fluorescenčného proteínu (GFP), ktorý sa prirodzene vyskytuje u pŕhlivcov, existujú ďalšie fluorescenčné proteíny, ktoré po ožiarení svietia oranžovým alebo červeným svetlom. Jedným z nich je napríklad fluorescenčný proteín tdTomato, ktorý bol pôvodne izolovaný z koralov a po ožiarení svieti načerveno.

Práve červeno svietiaci proteín tdTomato sa českí vedci rozhodli využiť na prípravu transgénnej myši, ktorá by umožnila detailnú analýzu procesov, ku ktorým dochádza pri hojení kožných rán. Myš svietiaca na červeno v celom tele by však pre štúdium hojenia nestačila. Preto vytvorili konštrukt DNA, ktorý sa skladal nielen z génu pre tdTomato, ale obsahoval aj špeciálnu regulačnú sekvenciu DNA, ktorá umožní vytváranie proteínu tdTomato iba na povrchu myšej pokožky. Pri poranení či podráždení kože tvorba proteínu niekoľkonásobne vzrastie.

Svietiace pazúriky

Meraním intenzity fluorescenčného signálu je možné sledovať proces hojenia, a to vrátane dejov, ktoré sa odohrávajú pod povrchom pokožky a preto ich nemožno pozorovať voľným okom. To významne uľahčuje a zlacňuje experimenty, pri ktorých sú vyvíjané nové terapeutické postupy. Predtým totiž bolo nutné pre detailnú analýzu dejov počas hojenia myši usmrcovať, zatiaľ čo teraz je možné hojenie vyhodnotiť na živých myšiach.

Príkladom geneticky upraveného organizmu s využitím fluorescenčných proteínov bolo mačiatko so zeleno svietiacimi pazúrikmi. Vyvinuli ho americkí vedci, ktorí využili zeleného fluorescenčného proteínu (GFP).

Komentáre

komentare

Pridaj komentár