Čínski podnikatelia, ktorí sa zameriavajú na výrobu potravín, sa stále častejšie upínajú k hmyzu, ktorý by sa podľa nich v blízkej budúcnosti mohol stať významnou položkou ľudského jedálnička. O jednej takej informoval francúzsky denník Le Monde s tým, že sušené larvy alebo proteínový prášok z hmyzích exoskeletov má v ponuke už teraz.

  • Facebook
  • Google+
  • Pinterest
  • Gmail
  • VKontakte
  • LinkedIn

Li Ťin-šuej je ambiciózny muž. Investoval z vlastných peňazí v prepočte 250 000 eur do hmyzej továrne usadenej medzi kopcami Kchun-jangu na predmestí Kchun-ming, metropole provincie Jün-nan. So siedmimi patentami produkcia oficiálne začala v roku 2009, napísal pred niekoľkými dňami Le Monde.

Li by mohol byť priekopníkom. Odborníci z Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) čím ďalej tým viac koketujú s entomofagiou, teda využitím hmyzu ako ľudské potraviny a náhrady za mäso a ryby. Hmyz by sa však mohol stať aj lacnejšou alternatívou zvieracieho kŕmenia, predovšetkým na rybích farmách.

Nutričné kvality hmyzu, teda predovšetkým proteíny alebo minerálne látky, sú značne vysoké. Hmyz zaisťuje tiež oveľa lepší výnos ako hovädzí dobytok a potrebuje oveľa menej vody. V súčasnosti 70 percent poľnohospodárskej pôdy po celom svete a deväť percent pitnej vody slúži k živočíšnej výrobe, ktorá zároveň produkuje 18 percent skleníkových plynov.

Desať ton lariev denne

Li potreboval 12 rokov, než dostal súhlas čínskych úradov spustiť svoj podnik. Stojí v prednej línii priemyselného odvetvia, ktoré je v Číne zatiaľ v plienkach. „Trh je pripravený,“ tvrdí štyridsaťpäťročný Li. „V tejto krajine máme nedostatok bielkovín. Musíme dovážať ryby z Čile a Peru. A pritom ľudia nemajú dostatok informácií o potenciáli hmyzu čoby zdroju výživy,“ dodal.

V tomto odvetví už sa objavili aj jeho konkurenti, ale tí podľa neho zatiaľ nemajú šancu posilniť produkciu, ak by sa skutočne vyprofiloval väčší trh.

„Technologicky povedané uviazli v 70. rokoch minulého storočia. Dokážu vyprodukovať len 50 až 100 kilogramov denne. A neboli by schopní to zvýšiť,“ povedal Li, ktorý teraz môže dodávať približne 150 kilogramov lariev denne, ale v ďalšej fáze rozvoja svojej továrne počíta s desiatimi tonami denne do roku 2015.

Muchy chce kŕmiť ryžou

Jednou z jeho špecializáciou sú obyčajné domáce muchy a ich larvy, avšak pripúšťa, že tu ho ešte čaká veľký kus práce vo výskume. V miestnosti s dvoma miliónmi bzučiacich múch sa zveruje, že by ich časom rád kŕmil ryžou. Zatiaľ sa živia na zvieracích výkaloch, čo ich diskvalifikuje ako potravu pre človeka.

A ďalšou výzvou, ktorá pred ním stojí, je presvedčiť zákazníkov, aby jedli niečo, čo stále ešte vyvoláva skôr nechuť než túžbu zahryznúť sa. Aj keď si Číňania zvykli na červy mnohoštetinatcov, naservírovať im drobné larvy je niečo iné. „Vidieť ich na tanieri spúšťa psychologické zábrany, ktoré je ťažké prekonať,“ povedal Li. Preto je podľa neho dôležité investovať do vzdelávania a presvedčiť ľudí o nutričných hodnotách hmyzu.

Komentáre

komentare

Pin It on Pinterest

Share This

Share this post with your friends!